Austin mi zmenil život

 Bol to obyčajný piatok ako každý iný. Škola, nepríjemné učiteľky. spolužiaci, moja naj kamoška...

Do školy som si zobrala Kamaráta, že si ho cez prestávky budem čítať. Otvorila som ho a pretáčala som strany.

Zastavila som sa na strane, kde bol Austin Mahone.

Prišla moja spolužiačka a začala naň ho strašne nadávať. Pri sebe mala plagáty a bol tam aj plagát Austina.

Čítala som o ňom článok a potom som zbadala, moja spolužiacka červeným perom kresli na jeho tvár. 

Všade písala SOM GAY a podobne... Nevšimla som si to. No aj ma to trošku trápilo. Páčil sa mi. 

Na ďalší deň som si stiahla jednu jeho pesníčku. Keď som si ju pustila, zostala som v menšom tranze. Zamilovala som si ho.

Od toho momentu som sa cítila totálne inak. Depky zmizli, pochmúrene farby zmizli a vystriedali ich veselé farby v mojom šatníku.

A moju tvár zdobil úsmev. Keď počúvam pesníčku od neho, cítim sa ako v siedmom nebi. 

Túžim, že ho raz stretnem a poďakujem mu. Síce som sa nikdy nerezala ani nič podobné, ale ďakujem mu za to že ma zbavil

nekonečných depresií a pochmúrneho života...